[blɒk] n., v., adj.
n.
- block of wood ដុំ (ធម្មតាបួនជ្រុង).
- city block ផ្នែកនៃទីក្រុងដែលមានផ្លូវ៤ព័ទ្ធជុំវិញ, ប្លុក.
- one block away ផ្លូវ.
- block of seats មួយដុំជាប់ៗគ្នា.
- chopping block ជ្រញ់.
- a block to progress ឧបសគ្គ.
- Mech. block and tackle រ៉ក.
- = mental block ការភ្លេចភ្លាំង.
vt.
- block the road បិទ, ខ្ទប់, ឃាំង.
- block his view បាំង, បំពាំង.
- Senate Democrats on Tuesday blocked a House bill រារាំង.
- block up (a statue) តម្កល់លើ.
- block up an opening ភ្ជិតនឹង.
- block out (sound) ធ្វើមិនឲ្យឮ.
- block out a plan រៀបចំផែនការ, រាយប្លង់.
adj. Printing block letter អក្សរធំៗ (ធម្មតាបួនជ្រុង).
Word Family: blocker n., blockable adj.